Kostol Sedembolestnej Panny Márie Martin-Sever

Horčičné zrnko

"Keď ho sejú do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi,
ale keď sa zaseje, vzíde, prerastie všetky byliny a vyháňa veľké konáre,
takže v jeho tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky." (Mk4,31-32)

 

Späť na hlavnú stránku

 

            Jeden kňaz spomína príbeh zo svojej praxe:
            „Pravidelne som navštevoval jedného starého muža v domove dôchodcov. Bol to muž so zatvrdnutým srdcom neochotný počúvať čokoľvek, čo sa len trochu týkalo Boha a viery. Keď som raz vošiel do jeho izby, ležal na posteli. Spýtal som sa ho: „Ste vari chorý?“ Mrzuto odpovedal: „Chorý? Keď má človek 85 rokov, už môže pokojne umrieť!“ „Nemáte pravdu“, oponoval som mu. „To, či človek bude pokojne umierať, nezávisí od veku. Videl som, ako 14-ročný chlapec umieral vyrovnaný. A videl som i starcov, ktorí v zúfalstve v smrti zápasili so svojimi hriechmi. Jediné, od čoho závisí pokojná smrť, je čisté svedomie a pokoj s Bohom a ľuďmi.“ Starec na mňa spustil: „Pokoj s Bohom? Ten mám! Nič proti tomu Bohu nemám! Mojím heslom bolo: KONAJ DOBRO! a podľa toho som aj žil. Nikoho som neokradol, nikoho som nezabil...“ A začal mi vypočítavať svoje dobré skutky a mával pri tom rukami. Vyzeralo to, akoby ich všetky chcel zhrnúť na jednu veľkú kopu a predložiť ich Bohu. Nechal som ho vyhovoriť sa. Keď skončil, povedal som mu: „Blahoželám vám, že môžete takto skvele predstúpiť pred Božiu tvár. Mám len polovicu vášho veku, ale tak dobré to so mnou nie je. Uvedomujem si, koľko lásky dlhujem mnohým ľuďom. A ako svojimi náladami iným znepríjemňujem život! Cítim, že veľmi potrebujem Božie milosrdenstvo a odpustenie.“
            Po chvíľke ticha si starec hlboko povzdychol a pripustil: „No, keď nad tým uvažujem, ani v mojom živote nebolo všetko tak, ako by malo byť...“ A začal sa spovedať. Keď skončil, bolo toho toľko, že pred chvíľou vymenované dobré skutky sa úplne stratili. Snažil som sa ho viesť k vyznaniu ľútosti. Jeho zrak spočinul na kríži na stene. Po spovedi som sa s ním rozlúčil. Keď som po niekoľkých dňoch prišiel opäť za ním, našiel som úplne zmeneného človeka. O rok tento muž zomrel – v pokoji, zmierený s Bohom.“
            Obrátenie človeka je vždy zázrak. Zázrak Božej lásky a milosrdenstva. Nech sa udeje kedykoľvek a u kohokoľvek. A u zatvrdnutých ľudí na sklonku života zvlášť.

Neboj sa Božej spravodlivosti, pretože jeho spravodlivosť je milosrdná a jeho milosrdenstvo je nespravodlivé, pretože nám neodpláca podľa našich skutkov. Jeho milosrdenstvo je nepochopiteľné a patrí do slovníka lásky.
                                                                                                                                 brat Efraim